www.Studujes.sk ... Tvoja študentská truhlica
[05/15]UČITEĽSTVO HUDOBNÉHO UMENIA (V KOMBINÁCII)
1. aprobačný predmet (jedna známka) – HUDOBNÁ VÝCHOVA:
Otázky:
1. Hudobná pedagogika – charakteristika, štruktúra, vzťah k ďalším muzikologickým disciplínam. / Základné typy barokovej hudby – prelúdium, fantázia, toccata. Bach, Johann Sebastian: Fúga č. 1 C dur, DTK I. / Počiatky hudby na Slovensku. Stredovek: štruktúra a nositelia hudobného života. Latinský bohoslužobný spev. Hudobná kultúra Veľkej Moravy. Duchovná pieseň. Svetská hudba. Začiatky polyfónie.
2. Dejiny hudobnej pedagogiky a vývoj hudobného školstva na Slovensku. / Kontrapunktické skladby – invencia, fúga . Bach, Johann Sebastian: Fúga č. 6 d mol, DTK I. / Renesancia na Slovensku. Štruktúra a nositelia hudobného života. Miesta pestovania hudobnej kultúry. Pamiatky polyfónnej hudby. Duchovná pieseň.
3. Hudobná pedagogika a hudobná didaktika. Didaktika hudobnej výchovy – vymedzenie pojmu. / Cyklickosť v baroku – kontrast v barokovom cykle, typy cyklickosti. Bach, Johann Sebastian: Fúga č. 11 F dur, DTK I. / Barok na Slovensku. Štruktúra hudobného života. Centrá pestovania hudby. Duchovná a svetská hudobná tvorba. Duchovná pieseň. Nototlač. Hudobná teória.
4. Osobnosť učiteľa. Príprava učiteľov hudobnej výchovy. / Kontrapunktické variácie v baroku. Bach, Johann Sebastian: Fúga č. 5 D dur, DTK I. / Klasicizmus na Slovensku. Sociálne funkcie hudby. Mecéni hudobného umenia. Miesta pestovania hudby. Hudobný repertoár. Hudobná tvorba. Skladatelia. Špecifické znaky domácej skladateľskej produkcie. Interpreti. Hudobná teória.
5. Zásady tvorby osnov a učebníc hudobnej výchovy, učebné pomôcky a učebňa. Curriculárny charakter osnov a plánovanie hudobnej výchovy. / Rondová forma – charakteristika, typy. Beethoven, Ludwig van: Sonáta pre klavír č. 3 C dur op. 2, 2. časť Adagio / Hudobný romantizmus na Slovensku. Charakter, štruktúra hudobnej kultúry. Hudobná výchova a hudobné školstvo. Hudobné druhy a žánre. Hudobná teória. Slovenskí skladatelia, skladatelia českého a nemecko-rakúskeho pôvodu. Maďarskí skladatelia.
6. Príprava učiteľa hudobnej výchovy na vyučovanie. Typy a stavba vyučovacej hodiny. Mimotriedna a mimoškolská hudobná výchova. / Sonátový cyklus. Beethoven, Ludwig van: Sonáta pre klavír č. 2 A dur op. 2, 4. časť Rondo. Grazioso. / Hudba na Slovensku v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. Podmienky pre rozvoj slovenskej národnej hudby po roku 1918 (Viliam Figuš-Bystrý, Mikuláš Moyzes, Mikuláš Schneider-Trnavský, Frico Kafenda, Alexander Albrecht).
7. Vonkajšie a vnútorné činitele hudobného vývoja dieťaťa, priebeh a významné obdobia hudobného vývoja dieťaťa. / Trojdielna piesňová forma – vzťah malej a veľkej piesňovej formy. Beethoven, Ludwig van: Sonáta pre klavír č. 7 D dur op. 10/3, 3. časť Menuetto / Vývinové podnety a kultúrno-spoločenské podmienky formovania slovenskej hudobnej moderny, nástup a jej vývoj. Charakteristika štýlu (Alexander Moyzes, Eugen Suchoň, Ján Cikker, Jozef Kresánek).
8. Vyučovacie metódy a didaktické zásady v hudobnej výchove. / Sonátová forma – charakteristika so zreteľom na vzťah expozície k rozvedeniu. Beethoven, Ludwig van: Sonáta pre klavír č. 4 Es dur op. 7, 1. časť Allegro molto e con brio / Kompozičná škola Alexandra Moyzesa – hlavní predstavitelia a ich tvorba (D. Kardoš, T. Frešo, L. Holoubek, A. Očenáš, Š. Jurovský
.
9. Estetická a ideovo-výchovná práca s piesňou. Spevácka výchova. / Dvojdielna a trojdielna malá piesňová forma. Beethoven, Ludwig van: Sonáta pre klavír č. 6 F dur op. 10/2, 2. časť Allegretto / Vývoj hudby na Slovensku po roku 1945. Charakteristika spoločenskej situácie a vznik nových hudobných inštitúcií. Etapy vývoja hudby na Slovensku (Otto Ferenczy, Ján Zimmer).
10. Vývoj vokálno-intonačných metód – Quido z Arezza, číselná metóda, metóda Tonic-so-fa a Tonika-Do. / Cykličnosť v klasicizme. Beethoven, Ludwig van: Sonáta pre klavír č. 7 D dur op. 10/3, 4. časť Rondo / Vývoj slovenskej hudby v rokoch 1956 – 1968: liberalizácia a stabilizácia v slovenskej kultúre a umení - Ilja Zeljenka, Ladislav Burlas, Ivan Hrušovský, Juraj Hatrík, Tadeáš Salva, Jozef Sixta, Juraj Beneš.
11. Rytmická výchova. / Pieseň v 19. a 20. storočí s akcentom na vzťah slova a hudby. Schubert, Franz: Heiden-Rőslein č. 3 op. 3; Das Wandern – pieseň č. 1 z cyklu Krásna mlynárka op. 25; Schneider-Trnavský, Mikuláš: Uspávanka / Charakteristika hudobného života v 70. rokoch a nástup normalizácie. Koniec 20. storočia v slovenskej hudbe. Skladateľské osobnosti.
12. Hudobno-výchovný systém Zoltána Kodálya. / Národné prvky v opernom diele. Smetana, Bedřich: Skočná z opery Prodaná nevěsta / Impresionizmus v hudbe. Claude Debussy, Maurice Ravel. Ďalší predstavitelia – impresionizmus v španielskej, talianskej a českej hudbe (Manuel de Falla, Ottorino Respighi, Leoš Janáček).
13. Hudobno-výchovný systém Carla Orffa. / Harmonické a tektonické osobitosti klavírnych skladieb v 19. storočí. Chopin, Fryderyk: Grande valse brillante op. 18 / Vývoj hudby v prvej polovici 20. storočia. Hudobný život. Základné štýlové tendencie hudby v prvej polovici 20. storočia – expresionizmus, konštruktivizmus, neofolklorizmus, civilizmus, neoklasicizmus.
14. Adaptácia Orffovho Schulwerku v iných krajinách. Schulwerk v Čechách a na Slovensku. / Sláčikové kvarteto v 19. storočí – podiel romantických a autobiografických prvkov v programovej komornej hudbe. Smetana, Bedřich: Sláčikové kvarteto Z mého života, 1. časť Allegro vivo appassionato / Expresionizmus v hudbe – druhá viedenská škola a jej vplyv na vývoj hudby v druhej polovici 20. storočia (Arnold Schönberg, Alban Berg, Anton Webern). Neofolklorizmus v hudbe: hlavné štýlotvorné znaky (Béla Bartók, Zoltán Kodály, George Enescu, Igor Stravinskij).
15. Hudobno-výchovný systém Pierra van Hauwe ako syntéza kodályovsko-orffovskej hudobnej výchovy. / Koncert pre klavír a orchester vrcholného romantizmu. Čajkovskij, Piotr Iľjič: Koncert pre klavír a orchester b mol op. 23, 1. časť Allegro non troppo e molto maestoso – Allegro con spirito (expozícia) / Civilizmus v hudbe: hlavné štýlotvorné znaky (Eric Satie a Parížska šestka). Neoklasicizmus – hlavné štýlotvorné znaky v hudbe Mauricea Ravela, Francisa Poulenca, Arthura Honeggera, Dariusa Milhauda.
16. Hra na detských hudobných nástrojoch a zobcovej flaute. / Komorné diela v ranom romantizme – kompozičné súvzťažnosti s piesňovým žánrom. Schubert, Franz: Klavírne kvinteto A dur Pstruh, 4. časť Andantino / Vedúce syntetické osobnosti prvej polovice 20. storočia – Igor Stravinskij, Paul Hindemith, Sergej Prokofiev, Dmitrij Šostakovič. Charakteristika tvorby.
17. Metódy práce s hudobne zaostávajúcimi a hudobne talentovanými žiakmi. Príčiny nespevnosti detí. / Cykličnosť v klasicizme. Symfónia vrcholného klasicizmu. Haydn, Joseph: Symfónia č. 94 G dur S úderom na tympany, 2. časť Andante / Vývoj hudby v druhej polovici 20. storočia. Hudobný život. Návrat k experimentálnym a avantgardným formám umenia po druhej svetovej vojne. Determinizmus v hudbe. Prejavy v tvorbe Oliviera Messiaena, Luigi Dallapicolu, Karlheinza Stockhausena, Pierra Bouleza, Luigi Nona, Luciana Beria.
18. Hudobná percepcia a aktívne osvojovanie umeleckého diela na princípe didaktickej redukcie a komplementárnych činností. / Klavírne skladby v romantizme s dôrazom na ich formové a harmonické riešenie. Chopin, Fryderyk : Preludium č. 6 h mol, op. 28 / Indeterminizmus – aleatorika, timbrová hudba, grafická hudba (východiská, charakteristika a vývoj). Spojené štáty americké (Henry Cowell, John Cage, Edgar Varése). Európa (Mauricio Kagel, György Ligeti, Witold Lutosławski, Krzysztof Penderecki).
19. Dokumenty: Charta Európskej asociácie školskej hudobnej výchovy. Projekt Milénium. / Pieseň v neskorom romantizme a jej súvzťažnosti so žánrom symfónie. Mahler, Gustav: Wenn dein Mutterlein, pieseň z cyklu Piesne o mŕtvych deťoch / Hraničné oblasti a multimediálne formy – Hnutie fluxus. Charakteristika, východiská (happeningy) a hlavní predstavitelia. Minimal music: vývojové predpoklady, charakteristika (La Monte Young, Steve Reich, Philip Glass).
20. Pojmové mapovanie a clustering. / Impresionistická harmónia a jej osobitosti – paralelizmy. Debussy, Claude: Potopená katedrála, prelúdium pre klavír č. 10 / Elektroakustická hudba (konkrétna hudba, elektronická hudba, Music for Tape). Charakteristika jednotlivých škôl a hlavní predstavitelia (Francúzsko, Nemecko, Spojené štáty americké
.
LITERATÚRA - DIDAKTIKA HUDOBNEJ VÝCHOVY:
BURLAS, Ladislav: Teória hudobnej pedagogiky. Prešov 1997.
BURLAS, Ladislav: Hudba – komunikatívny dynamizmus. NHC, Bratislava 1998.
DANIEL, Ladislav: Škola hry na sopránovou zobcovou flétnu 1. – 3. Panthon, Praha 1998.
ELSCHEK, Oskár: Hudobná veda súčasnosti. Systematika, teória, vývin. SAV, Bratislava 1984.
HAUWE, Pierre van: Rhytmus. (interný materiál – prístupný v knižnici KH.)
HAUWE, Pierre van: Hudební školka 1.–4. Wingra, Praha 1994.
HAUWE, Walter: Technika hry na zobcovou flétnu I. (interný materiál – prístupný v knižnici KH.)
HATRÍK, Juraj: Drahokam hudby. Vysokoškolské učebné texty. Nitra: PF UKF 1997.
HERDEN, Jaroslav: Hudba pro děti. Praha 1992.
HULKOVÁ, Marta: Príspevok k problematike hudobnej výchovy na území Slovenska v 16. storočí. In: Slovenská hudba, 30, 2004, č. 3, s. 225–239.
HURNÍK, Ilja – EBEN, Petr: Česká Orffova škola I. – IV. Panton, Praha 1972–1978, LP.
KALINAYOVÁ–BARTOVÁ, Jana: Hudobná výchova. In: ŽIGO, Pavol a kol.: Slovacicum. Kapitoly z dejín slovenskej kultúry. Bratislava 2004.
KUCHAROVÁ, Jana: Pojmové mapovanie a clustering. Ročníková práca. Nitra: KH PF UKF
2002
KVAPILOVI, Jan a Eva: Flautoškola 1.–2. Wingra, Bratislava 2003.
LANGSTEINOVÁ, Eva: Hudobná výchova na Slovensku – história, súčasnosť a perspektívy. In.: Slovenská hudba, 28, 2002, č. 2.
NOSKOVÁ, Markéta: Pierre van Hauwe a jeho principy v českém hudebním prostoru. Absolventská práca. Sv. Jan pod Skálou: Vyšší odb. škola pedagogická 2001.
ORFF, C. – KEETMAN, G: Musik für Kinder I. – V. Schott, Mainz 1950, 1954.
ROSCHER, Wolfgang: Polyestetická výchova (interný materiál – prístupný v knižnici KH.)
SEDLÁK, František: Didaktika hudební výchovy II. SPN, Praha 1979.
SEDLÁK, František: Nové cesty hudební výchovy na ZŠ. SPN, Praha 1977.
SLOŽIL, Alois: Maďarská hudební výchova. SPN, Praha 1976.
Texty I. (Zborník) München 1999. (interný materiál – prístupný v knižnici KH.)
Charta Európskej asociácie školskej hudobnej výchovy.
Milénium.
Aktuálne učebnice, osnovy a učebné plány pre ZŠ a ZUŠ
LITERATÚRA - HUDOBNÁ ANALÝZA:
BURLAS, Ladislav: Formy a druhy hudobného umenia. OPUS, Bratislava 1978.
HRADECKÝ, Emil: Úvod do studia tonální harmonie. Praha 1972.
HRUŠOVSKÝ, Ivan: Úvod do štúdia teórie harmónie. Bratislava 1963.
JANEČEK, Karel: Harmonie rozborem. Praha 1963.
KRESÁNEK, Jozef: Tektonika. Bratislava 1994.
ZENKL, Luděk: ABC hudebních forem. Praha 1984.
LITERATÚRA - DEJINY HUDBY:
ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava 2003.
ADAMČIAK, Milan: Kontinuita vývoja slovenskej hudobnej tvorby. In: Hudobný život (16/9, 8).
BARTELTOVÁ, Magda: Hudba 20. storočia. PF UK, Bratislava 2000.
BEK, Josef: Hudební neoklasicizmus. Praha 1960.
BEK, Josef: Impresionizmus a hudba. Praha 1964.
BEK, Josef: Světová hudba dvacátého století. Praha 1968.
BURLAS, Ladislav: Slovenská hudobná moderna. Bratislava 1983.
Dejiny slovenskej hudby. Ed. Oskár Elschek. SAV – ASCO art a Science, Bratislava 1996.
Dejiny slovenskej hudby. SAV, Bratislava 1957.
DRUSKIN, Michail S.: O západoeurópskej hudbe 20. storočia. Bratislava 1976.
HERZFELD, Friedrich: Musica nova. Praha 1966.
HOLZKNECHT, Václav: Claude Debussy. Praha 1958.
CHALUPKA, Ľubomír: K vývoju slovenskej hudobnej avantgardy. In: Hudobný život (27/20–21,11).
KOHOUTEK, Ctirad: Novodobé skladební směry v hudbě. Praha 1965.
K pocte Jána Cikkera. Ed. Ľubomír Chalupka. [Zborník z muzikologickej konferencie v rámci BHS 2001] Bratislava 2002.
KRESÁNEK, Jozef – VAJDA, Igor: Národný umelec Eugen Suchoň. Bratislava 1978.
MARTINÁKOVÁ, Zuzana: Stručný prierez vývojom slovenskej hudby v 20. storočí. In: Hudobný život (20/5, 12).
MARTINÁKOVÁ-RENDEKOVÁ, Zuzana: Hudba v kontexte vývoja umenia 20. storočia. AU, Banská Bystrica 2004.
MARTINÁKOVÁ-RENDEKOVÁ, Zuzana: Slovak Composers After 1900. Formation and styles. AU, Banská Bystrica 2002.
MICHELS, Ulrich: Encyklopedický atlas hudby. Praha 2000.
NAVRÁTIL, Miloš: Nástin vývoje evropské hudby 20. století. Montanex, Ostrava 1996.
SCHNIERER, Miloš: Svět orchestrů 20. století – I. Praha 1998.
SCHNIERER, Miloš: Svět orchestrů 20. století – II. Praha 1998.
SCHNIERER, Miloš: Expresionizmus a Nová hudba. Svět orchestrů 20. století – III. PgF JU, České Budejovice 1999.
VYSLOUŽIL, Jiří: Hudobníci 20. storočia. Bratislava 1981.
Kolektív autorov: Sto slovenských skladateľov. (Eds. Marián Jurík, Peter Zagar.) Bratislava, 1998.
SMOLKA, Jaroslav a kol.: Dějiny hudby. Praha 2003
Linky:
http://www.amadeo.sk/_FONOKLUB/SKLADATELIA/SCHÖNBERG/append.htm
1. aprobačný predmet (jedna známka) – HUDOBNÁ VÝCHOVA:
Otázky:
1. Hudobná pedagogika – charakteristika, štruktúra, vzťah k ďalším muzikologickým disciplínam. / Základné typy barokovej hudby – prelúdium, fantázia, toccata. Bach, Johann Sebastian: Fúga č. 1 C dur, DTK I. / Počiatky hudby na Slovensku. Stredovek: štruktúra a nositelia hudobného života. Latinský bohoslužobný spev. Hudobná kultúra Veľkej Moravy. Duchovná pieseň. Svetská hudba. Začiatky polyfónie.
2. Dejiny hudobnej pedagogiky a vývoj hudobného školstva na Slovensku. / Kontrapunktické skladby – invencia, fúga . Bach, Johann Sebastian: Fúga č. 6 d mol, DTK I. / Renesancia na Slovensku. Štruktúra a nositelia hudobného života. Miesta pestovania hudobnej kultúry. Pamiatky polyfónnej hudby. Duchovná pieseň.
3. Hudobná pedagogika a hudobná didaktika. Didaktika hudobnej výchovy – vymedzenie pojmu. / Cyklickosť v baroku – kontrast v barokovom cykle, typy cyklickosti. Bach, Johann Sebastian: Fúga č. 11 F dur, DTK I. / Barok na Slovensku. Štruktúra hudobného života. Centrá pestovania hudby. Duchovná a svetská hudobná tvorba. Duchovná pieseň. Nototlač. Hudobná teória.
4. Osobnosť učiteľa. Príprava učiteľov hudobnej výchovy. / Kontrapunktické variácie v baroku. Bach, Johann Sebastian: Fúga č. 5 D dur, DTK I. / Klasicizmus na Slovensku. Sociálne funkcie hudby. Mecéni hudobného umenia. Miesta pestovania hudby. Hudobný repertoár. Hudobná tvorba. Skladatelia. Špecifické znaky domácej skladateľskej produkcie. Interpreti. Hudobná teória.
5. Zásady tvorby osnov a učebníc hudobnej výchovy, učebné pomôcky a učebňa. Curriculárny charakter osnov a plánovanie hudobnej výchovy. / Rondová forma – charakteristika, typy. Beethoven, Ludwig van: Sonáta pre klavír č. 3 C dur op. 2, 2. časť Adagio / Hudobný romantizmus na Slovensku. Charakter, štruktúra hudobnej kultúry. Hudobná výchova a hudobné školstvo. Hudobné druhy a žánre. Hudobná teória. Slovenskí skladatelia, skladatelia českého a nemecko-rakúskeho pôvodu. Maďarskí skladatelia.
6. Príprava učiteľa hudobnej výchovy na vyučovanie. Typy a stavba vyučovacej hodiny. Mimotriedna a mimoškolská hudobná výchova. / Sonátový cyklus. Beethoven, Ludwig van: Sonáta pre klavír č. 2 A dur op. 2, 4. časť Rondo. Grazioso. / Hudba na Slovensku v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. Podmienky pre rozvoj slovenskej národnej hudby po roku 1918 (Viliam Figuš-Bystrý, Mikuláš Moyzes, Mikuláš Schneider-Trnavský, Frico Kafenda, Alexander Albrecht).
7. Vonkajšie a vnútorné činitele hudobného vývoja dieťaťa, priebeh a významné obdobia hudobného vývoja dieťaťa. / Trojdielna piesňová forma – vzťah malej a veľkej piesňovej formy. Beethoven, Ludwig van: Sonáta pre klavír č. 7 D dur op. 10/3, 3. časť Menuetto / Vývinové podnety a kultúrno-spoločenské podmienky formovania slovenskej hudobnej moderny, nástup a jej vývoj. Charakteristika štýlu (Alexander Moyzes, Eugen Suchoň, Ján Cikker, Jozef Kresánek).
8. Vyučovacie metódy a didaktické zásady v hudobnej výchove. / Sonátová forma – charakteristika so zreteľom na vzťah expozície k rozvedeniu. Beethoven, Ludwig van: Sonáta pre klavír č. 4 Es dur op. 7, 1. časť Allegro molto e con brio / Kompozičná škola Alexandra Moyzesa – hlavní predstavitelia a ich tvorba (D. Kardoš, T. Frešo, L. Holoubek, A. Očenáš, Š. Jurovský

9. Estetická a ideovo-výchovná práca s piesňou. Spevácka výchova. / Dvojdielna a trojdielna malá piesňová forma. Beethoven, Ludwig van: Sonáta pre klavír č. 6 F dur op. 10/2, 2. časť Allegretto / Vývoj hudby na Slovensku po roku 1945. Charakteristika spoločenskej situácie a vznik nových hudobných inštitúcií. Etapy vývoja hudby na Slovensku (Otto Ferenczy, Ján Zimmer).
10. Vývoj vokálno-intonačných metód – Quido z Arezza, číselná metóda, metóda Tonic-so-fa a Tonika-Do. / Cykličnosť v klasicizme. Beethoven, Ludwig van: Sonáta pre klavír č. 7 D dur op. 10/3, 4. časť Rondo / Vývoj slovenskej hudby v rokoch 1956 – 1968: liberalizácia a stabilizácia v slovenskej kultúre a umení - Ilja Zeljenka, Ladislav Burlas, Ivan Hrušovský, Juraj Hatrík, Tadeáš Salva, Jozef Sixta, Juraj Beneš.
11. Rytmická výchova. / Pieseň v 19. a 20. storočí s akcentom na vzťah slova a hudby. Schubert, Franz: Heiden-Rőslein č. 3 op. 3; Das Wandern – pieseň č. 1 z cyklu Krásna mlynárka op. 25; Schneider-Trnavský, Mikuláš: Uspávanka / Charakteristika hudobného života v 70. rokoch a nástup normalizácie. Koniec 20. storočia v slovenskej hudbe. Skladateľské osobnosti.
12. Hudobno-výchovný systém Zoltána Kodálya. / Národné prvky v opernom diele. Smetana, Bedřich: Skočná z opery Prodaná nevěsta / Impresionizmus v hudbe. Claude Debussy, Maurice Ravel. Ďalší predstavitelia – impresionizmus v španielskej, talianskej a českej hudbe (Manuel de Falla, Ottorino Respighi, Leoš Janáček).
13. Hudobno-výchovný systém Carla Orffa. / Harmonické a tektonické osobitosti klavírnych skladieb v 19. storočí. Chopin, Fryderyk: Grande valse brillante op. 18 / Vývoj hudby v prvej polovici 20. storočia. Hudobný život. Základné štýlové tendencie hudby v prvej polovici 20. storočia – expresionizmus, konštruktivizmus, neofolklorizmus, civilizmus, neoklasicizmus.
14. Adaptácia Orffovho Schulwerku v iných krajinách. Schulwerk v Čechách a na Slovensku. / Sláčikové kvarteto v 19. storočí – podiel romantických a autobiografických prvkov v programovej komornej hudbe. Smetana, Bedřich: Sláčikové kvarteto Z mého života, 1. časť Allegro vivo appassionato / Expresionizmus v hudbe – druhá viedenská škola a jej vplyv na vývoj hudby v druhej polovici 20. storočia (Arnold Schönberg, Alban Berg, Anton Webern). Neofolklorizmus v hudbe: hlavné štýlotvorné znaky (Béla Bartók, Zoltán Kodály, George Enescu, Igor Stravinskij).
15. Hudobno-výchovný systém Pierra van Hauwe ako syntéza kodályovsko-orffovskej hudobnej výchovy. / Koncert pre klavír a orchester vrcholného romantizmu. Čajkovskij, Piotr Iľjič: Koncert pre klavír a orchester b mol op. 23, 1. časť Allegro non troppo e molto maestoso – Allegro con spirito (expozícia) / Civilizmus v hudbe: hlavné štýlotvorné znaky (Eric Satie a Parížska šestka). Neoklasicizmus – hlavné štýlotvorné znaky v hudbe Mauricea Ravela, Francisa Poulenca, Arthura Honeggera, Dariusa Milhauda.
16. Hra na detských hudobných nástrojoch a zobcovej flaute. / Komorné diela v ranom romantizme – kompozičné súvzťažnosti s piesňovým žánrom. Schubert, Franz: Klavírne kvinteto A dur Pstruh, 4. časť Andantino / Vedúce syntetické osobnosti prvej polovice 20. storočia – Igor Stravinskij, Paul Hindemith, Sergej Prokofiev, Dmitrij Šostakovič. Charakteristika tvorby.
17. Metódy práce s hudobne zaostávajúcimi a hudobne talentovanými žiakmi. Príčiny nespevnosti detí. / Cykličnosť v klasicizme. Symfónia vrcholného klasicizmu. Haydn, Joseph: Symfónia č. 94 G dur S úderom na tympany, 2. časť Andante / Vývoj hudby v druhej polovici 20. storočia. Hudobný život. Návrat k experimentálnym a avantgardným formám umenia po druhej svetovej vojne. Determinizmus v hudbe. Prejavy v tvorbe Oliviera Messiaena, Luigi Dallapicolu, Karlheinza Stockhausena, Pierra Bouleza, Luigi Nona, Luciana Beria.
18. Hudobná percepcia a aktívne osvojovanie umeleckého diela na princípe didaktickej redukcie a komplementárnych činností. / Klavírne skladby v romantizme s dôrazom na ich formové a harmonické riešenie. Chopin, Fryderyk : Preludium č. 6 h mol, op. 28 / Indeterminizmus – aleatorika, timbrová hudba, grafická hudba (východiská, charakteristika a vývoj). Spojené štáty americké (Henry Cowell, John Cage, Edgar Varése). Európa (Mauricio Kagel, György Ligeti, Witold Lutosławski, Krzysztof Penderecki).
19. Dokumenty: Charta Európskej asociácie školskej hudobnej výchovy. Projekt Milénium. / Pieseň v neskorom romantizme a jej súvzťažnosti so žánrom symfónie. Mahler, Gustav: Wenn dein Mutterlein, pieseň z cyklu Piesne o mŕtvych deťoch / Hraničné oblasti a multimediálne formy – Hnutie fluxus. Charakteristika, východiská (happeningy) a hlavní predstavitelia. Minimal music: vývojové predpoklady, charakteristika (La Monte Young, Steve Reich, Philip Glass).
20. Pojmové mapovanie a clustering. / Impresionistická harmónia a jej osobitosti – paralelizmy. Debussy, Claude: Potopená katedrála, prelúdium pre klavír č. 10 / Elektroakustická hudba (konkrétna hudba, elektronická hudba, Music for Tape). Charakteristika jednotlivých škôl a hlavní predstavitelia (Francúzsko, Nemecko, Spojené štáty americké

LITERATÚRA - DIDAKTIKA HUDOBNEJ VÝCHOVY:
BURLAS, Ladislav: Teória hudobnej pedagogiky. Prešov 1997.
BURLAS, Ladislav: Hudba – komunikatívny dynamizmus. NHC, Bratislava 1998.
DANIEL, Ladislav: Škola hry na sopránovou zobcovou flétnu 1. – 3. Panthon, Praha 1998.
ELSCHEK, Oskár: Hudobná veda súčasnosti. Systematika, teória, vývin. SAV, Bratislava 1984.
HAUWE, Pierre van: Rhytmus. (interný materiál – prístupný v knižnici KH.)
HAUWE, Pierre van: Hudební školka 1.–4. Wingra, Praha 1994.
HAUWE, Walter: Technika hry na zobcovou flétnu I. (interný materiál – prístupný v knižnici KH.)
HATRÍK, Juraj: Drahokam hudby. Vysokoškolské učebné texty. Nitra: PF UKF 1997.
HERDEN, Jaroslav: Hudba pro děti. Praha 1992.
HULKOVÁ, Marta: Príspevok k problematike hudobnej výchovy na území Slovenska v 16. storočí. In: Slovenská hudba, 30, 2004, č. 3, s. 225–239.
HURNÍK, Ilja – EBEN, Petr: Česká Orffova škola I. – IV. Panton, Praha 1972–1978, LP.
KALINAYOVÁ–BARTOVÁ, Jana: Hudobná výchova. In: ŽIGO, Pavol a kol.: Slovacicum. Kapitoly z dejín slovenskej kultúry. Bratislava 2004.
KUCHAROVÁ, Jana: Pojmové mapovanie a clustering. Ročníková práca. Nitra: KH PF UKF
2002
KVAPILOVI, Jan a Eva: Flautoškola 1.–2. Wingra, Bratislava 2003.
LANGSTEINOVÁ, Eva: Hudobná výchova na Slovensku – história, súčasnosť a perspektívy. In.: Slovenská hudba, 28, 2002, č. 2.
NOSKOVÁ, Markéta: Pierre van Hauwe a jeho principy v českém hudebním prostoru. Absolventská práca. Sv. Jan pod Skálou: Vyšší odb. škola pedagogická 2001.
ORFF, C. – KEETMAN, G: Musik für Kinder I. – V. Schott, Mainz 1950, 1954.
ROSCHER, Wolfgang: Polyestetická výchova (interný materiál – prístupný v knižnici KH.)
SEDLÁK, František: Didaktika hudební výchovy II. SPN, Praha 1979.
SEDLÁK, František: Nové cesty hudební výchovy na ZŠ. SPN, Praha 1977.
SLOŽIL, Alois: Maďarská hudební výchova. SPN, Praha 1976.
Texty I. (Zborník) München 1999. (interný materiál – prístupný v knižnici KH.)
Charta Európskej asociácie školskej hudobnej výchovy.
Milénium.
Aktuálne učebnice, osnovy a učebné plány pre ZŠ a ZUŠ
LITERATÚRA - HUDOBNÁ ANALÝZA:
BURLAS, Ladislav: Formy a druhy hudobného umenia. OPUS, Bratislava 1978.
HRADECKÝ, Emil: Úvod do studia tonální harmonie. Praha 1972.
HRUŠOVSKÝ, Ivan: Úvod do štúdia teórie harmónie. Bratislava 1963.
JANEČEK, Karel: Harmonie rozborem. Praha 1963.
KRESÁNEK, Jozef: Tektonika. Bratislava 1994.
ZENKL, Luděk: ABC hudebních forem. Praha 1984.
LITERATÚRA - DEJINY HUDBY:
ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava 2003.
ADAMČIAK, Milan: Kontinuita vývoja slovenskej hudobnej tvorby. In: Hudobný život (16/9, 8).
BARTELTOVÁ, Magda: Hudba 20. storočia. PF UK, Bratislava 2000.
BEK, Josef: Hudební neoklasicizmus. Praha 1960.
BEK, Josef: Impresionizmus a hudba. Praha 1964.
BEK, Josef: Světová hudba dvacátého století. Praha 1968.
BURLAS, Ladislav: Slovenská hudobná moderna. Bratislava 1983.
Dejiny slovenskej hudby. Ed. Oskár Elschek. SAV – ASCO art a Science, Bratislava 1996.
Dejiny slovenskej hudby. SAV, Bratislava 1957.
DRUSKIN, Michail S.: O západoeurópskej hudbe 20. storočia. Bratislava 1976.
HERZFELD, Friedrich: Musica nova. Praha 1966.
HOLZKNECHT, Václav: Claude Debussy. Praha 1958.
CHALUPKA, Ľubomír: K vývoju slovenskej hudobnej avantgardy. In: Hudobný život (27/20–21,11).
KOHOUTEK, Ctirad: Novodobé skladební směry v hudbě. Praha 1965.
K pocte Jána Cikkera. Ed. Ľubomír Chalupka. [Zborník z muzikologickej konferencie v rámci BHS 2001] Bratislava 2002.
KRESÁNEK, Jozef – VAJDA, Igor: Národný umelec Eugen Suchoň. Bratislava 1978.
MARTINÁKOVÁ, Zuzana: Stručný prierez vývojom slovenskej hudby v 20. storočí. In: Hudobný život (20/5, 12).
MARTINÁKOVÁ-RENDEKOVÁ, Zuzana: Hudba v kontexte vývoja umenia 20. storočia. AU, Banská Bystrica 2004.
MARTINÁKOVÁ-RENDEKOVÁ, Zuzana: Slovak Composers After 1900. Formation and styles. AU, Banská Bystrica 2002.
MICHELS, Ulrich: Encyklopedický atlas hudby. Praha 2000.
NAVRÁTIL, Miloš: Nástin vývoje evropské hudby 20. století. Montanex, Ostrava 1996.
SCHNIERER, Miloš: Svět orchestrů 20. století – I. Praha 1998.
SCHNIERER, Miloš: Svět orchestrů 20. století – II. Praha 1998.
SCHNIERER, Miloš: Expresionizmus a Nová hudba. Svět orchestrů 20. století – III. PgF JU, České Budejovice 1999.
VYSLOUŽIL, Jiří: Hudobníci 20. storočia. Bratislava 1981.
Kolektív autorov: Sto slovenských skladateľov. (Eds. Marián Jurík, Peter Zagar.) Bratislava, 1998.
SMOLKA, Jaroslav a kol.: Dějiny hudby. Praha 2003
Linky:
http://www.amadeo.sk/_FONOKLUB/SKLADATELIA/SCHÖNBERG/append.htm



Prosíme nedávajte naše súbory na iné stránky!
Veď tu sú zadarmo.
Tak sa prihláste



Prosíme nedávajte naše súbory na iné stránky!
Veď tu sú zadarmo.
Tak sa prihláste

































































🎁 Balíček súborov so zľavou
Vysvetlívky:
(XX




©2005-2025 študenti univerzít. Všetky práva vyhradené Len aby sa nezabudlo, obsah je určený len pre študijné účely.Používateľov:25216, Materiálov: 17110 (38.9GB)
RSS Všeobecné podmienky používania (TOS) Štatistika [4529/4820][4112/3585] 9q, 82.4 ms, 418.7kB
RSS Všeobecné podmienky používania (TOS) Štatistika [4529/4820][4112/3585] 9q, 82.4 ms, 418.7kB